Rasy psov :*

ČIVAVA

MOPSLÍK

História:

Predchodca mopsov, alebomopslíkov boli pravdepodobne miniaturozovaný z mastfov na Ďalekom východe asi pred 2400 rokmi. Boli veľmi obľúbený medzi budhistickými kňazmi. Do Európy sa dostali začiatkom 16. storočia, konkrétne do Holandska. Hneď si získali veľkú obľubu aristokracie a vysokých spoločenksých vrstiev. V 17. až 18. storočí  plemeno mopslík patrilo medzi najobľúbenejšie. Dnes je mops známe plemeno, aj keď nie veľmi časté.

Charakteristika:

Mopsy sú mnohým ľudom nesympatické, ale keď si chvíľu zvykáte, milujete ich. Majú svalnaté pevné telo, plochú tvár a pohľad bez jediného mrnutia. Mopsy sú známe ja tým, že neustále vydávajú krochkavé zvuky, fŕkajú a chrápu :-) Mopslík je nenáročný na priestor a pohyb, veľa nebreše. Možno ho chovať aj jednotlivo, alelepšie mu je vo svorke najlepšie ďalších mopslíkov. Neprekáža mu ani huk. Pri výchove musíte postupovať veľmi jemne, lebo je citlivý a reaguje silno na káravý tón hlasu či trest.

Povaha:

Mops je skvelý spoločník, nikdy nie agresívny. K svojmu pánovi a rodine sa správa nežne a je veľmi závbavný. Je ideálnym spoločníkom pre všetky vekové skupiny, vyžaduje neustály fyzický kontakt s pánom. Na druhej strane je tvrdohlavý a neústupný, za každú cenu sa snaží dosiahnuť svoje.

HUSKY

Uznanie plemena

Seppala zostal žiť v Novom Anglicku, vyhral veľké množstvo pretekov a položil základ budúcemu plemenu Sibírsky husky, ktoré bolo oficiálne uznané Americkým kennel klubom (AKC) v roku 1930. Prvým Sibírskym huskym, ktorý bol zapísaný do AKC v decembri 1930, bola Fairbanks Princess Chena (Bingo II x Alaska Princess), narodená 16. 9. 1927, chovateľa Julien A. Hurley, majiteľky pani Elsie K. Reeser. Názvom husky boli označované všetky psy ďalekého severu. Tento pojem označuje vlastnosti ako húževnatý a vytrvalý a je výrazom pre „ostrého chlapíka“.

Odkiaľ pochádzajú?

Pravdou je, že odpoveď na túto otázku závisí od obdobia, o ktorom hovoríme – pred alebo po utláčaní domorodého obyvateľstva Sibíri. Je potrebné objasniť historický základ rôznych národov a dôsledky Kozáckych nájazdov pre ne. Popis ich psov vytvorený vedcami a cestovateľmi 100 rokov predtým, ako bol prvý saňový pes privezený do Nome, stojí za povšimnutie. Samozrejme v sedemnástom storočí neexistovali fotoaparát, no zachovali sa kresby. Bezpochyby tu boli v tých časoch. Korjaci, Jukagirovia, Čukčovia, Kamčatci a iní Sibírčania žijúci svoj život izolovane a možno aj ich psy boli značne – snáď dokonca geneticky – rozdielne.